Kedy prišiel prvý impulz k oživeniu kapely?Bolo to už dávnejšie, asi v roku 2013, kedy sme sa vrátili zo zahraničia domov a pomaly sme začali s prestavbou skúšobne a postupne sme sa začínali púšťať do komponovania nových kusov. V akej zostave teraz hráte?
Hrávame už dlhšie v obsadení dve gitary bez basy, ktorá už dlho u nás absentuje, bicie a sólo spevák. Štvorčlenná zostava, spevák Oskar Blahušiak je u nás nový člen. Kedy začali vznikať prvé piesne na album? Použili ste aj „šuflíkové“ skladby z predošlého obdobia?
Nie, nič šuflíkové, všetko sú to nové kompozície, ktoré sú úplne inde než nás predošlý materiál. Album sme síce zverejnili až teraz, no skladby už vznikli v období rokov 2013/2014.
Album ste pomenovali „The Record Of The Returning Race“, prečo takýto názov?Hehe a prečo nie? Ono to tak celé visí už dlho vo vzduchu, keď už aj vizionár ako Elon Musk sa vyjadruje v podobnom duchu. Myslím si že to je a bude jedna z najväčších celospoločenských konfrontácii dnes a v blízkej dobe, ktorá hľadí ľudstvu do tváre ako kostlivec v skrini. Áno, je to záznam zo starých dôb o návrate novej rasy, o doméne nového vyššieho vedomia konečne v jednotlivcovi aj kolektívnom podvedomí. Nahrávka výraznejšie vkročila do death metalových vôd a viac sa oddelila od black metalovej minulosti. Prečo ste nabrali takýto smer?
Bola to prirodzená cesta zrejme zapríčinená aj pauzou kedy sme nehrali a bolo to už samozrejmé, že budeme tvoriť hudbu s novým materiálom. Chcelo to dať do toho istú naliehavosť, ktorá je aj v textoch a tým pádom celé znenie albumu je riadne hutné. Neriešime to, či sme viac death alebo black, momentálne je to extrém metal, tak či onak. Kde ste boli nahrávať a akú ste mali predstavu o výslednom zvuku?
Nahrávali sme už tradične u Maťa Barlu v Poprade, dobre sa nám s ním spolupracuje. Každým nahrávaním do celkového znenia prinesieme niečo nové v štúdiu. Gitary sme zamenili zo šesť strunových na sedem strunové, takže myslím, že ten feeling hutnosti je tam zjavný vo finálnom zvuku, tak nejako sme to presne chceli. Na albume sú nahraté tri pestré vokály, s ktorými nám pomohol aj náš dlhoročný kamoš Maroš. Cover albumu pôsobí sci-fi dojmom – akési vylodenie vesmírnej lode s kopou bizarných „mimozemšťanov“. O čom má skutočne vravieť tento obal?
Áno aj nie, je to poukaz na inú etapu vo vývoji kozmických bytostí. Pohľad, že to všetko môže byť ináč než je všeobecná ochota prijať túto skutočnosť. Odkaz na antigravitáciu, ktorá v historických dobách nebola asi nič neobvyklé ako opisujú isté staré záznamy. Čas, keď bohovia chodili medzi ľuďmi. Obal vyznieva sci-fi zároveň staroveko s prepojením na prírodne rozvinutého človeka, stiera sa v ňom ilúzia akejsi časovej oddelenosti jednej epochy od druhej. O čom vraví lyrická stránka albumu?
Stretávajú sa tam asi tri témy – dualita ľudských bytostí, teória starovekých astronautov a dilema, pred ktorou ľudstvo stojí v dnešných časoch hľadiac na realitu vo svetle nových skutočností, ktoré tieto veci vo vývoji predstavujú ako hodená rukavica na zem. Album vyšiel len digitálne. Plánujete aj fyzické vydanie?
Uvidíme, prišli nejaké ponuky, ale nie je to na programe dňa, žijeme dnes v online svete, takže priorita bolo dostať nahrávku na net samozrejme, je to najlepšia a najrýchlejšia cesta ako dostať hudbu k ľuďom. Plánujete s novinkou vyjsť aj na pódia?
Hráme len tieto nové veci na živo, už sme odohrali tento set, no snáď teraz, keď je to už von, ľudia budú viac v obraze, čo sa to tam vlastne deje na živo.
Autor: Lukáš Polák
Původně zveřejněno na HLUKOSKOP