Maggee: Pôvodne sme chceli náš prvý klip točiť ku skladbe „Nameless“, ale vtedy nám do toho začali vstupovať menej príjemné kapelné záležitosti a museli sme sa obzerať po nových členoch. Ešte s tými starými sme začali hrávať aj novšie skladby, ktoré na prvom albume nie sú, ale až výmenou gitaristu a basáka na prelome rokov 2019-2020 sa u nás začala nová éra. Dohodli sme si termín v štúdiu a išla sa nahrávať práve pieseň “As you sow, so shall you reap”. Zvuk a produkciu nám robil fenomenálny Ľubo Mazák a po posluchu konečného produktu bolo nad slnko jasné, že taká šupa potrebuje aj peckový klip. Už bolo na čase po tých rokoch fungovania dopriať sebe aj ľuďom, aj takýto obrazový formát. Klip by sme mohli rozdeliť na dve časti – koncertnú a príbehovú. Prečo ste sa rozhodli pre tento formát?
Maggee: Veľmi sa mi páči myšlienka, že byť muzikantom, najmä tým s vlastnou tvorbou, nie je len o muzicírovaní. Sme aj maliari, grafici, návrhári, scénaristi, režiséri, herci, obchodníci a menežeri. Klip vnímam ako možnosť pre kapelu spraviť svoj vlastný krátky film a vyjadriť svoje myšlienky aj vizuálne. Koncertnú časť sme mali v našich predstavách úplne jasnú. Rozľahlejší priestor, v tomto prípade sklad, jednoduché, ale efektné svetlá a dym. Tam sme sa pohrali ešte s druhou časťou piesne, kde už všetko začína gradovať a celá kapela má červené ruky. Divák si môže vybrať či to vníma iba ako obzvláštnenie vizuálu alebo to pojme ako metaforickú krv na rukách, čiže hriechy, ktoré páchame voči Zemi a ľudstvu samému. Príbehová časť pomáha ľuďom pochopiť význam piesne, aj keď samotný význam textu možno až tak dobre nechápu. O čom je príbehová časť?
Matúš: Príbehová časť sa delí na dve myšlienkové línie: prvá, tá očividnejšia, je o „zbohatlíkovi“, ktorý ničí kvôli vidine zisku. Nedbá pritom na dopad svojich činov a zmýšľania. Protipólom je „prostý človek“, ktorý nezištne koná niečo, k čomu ho nikto nevyzval, pretože vie, že je to správne a potrebné. Je to trochu aj narážka na čiernu ťažbu dreva, čo je aktuálna problematika asi všade na svete, kde niečo také ako stromy ešte je. Ale najmä na sebeckosť a odchýlenie sa od prírody predovšetkým jej nekontrolovanou deštrukciou. Druhá línia je zobrazená postavou s kosou – naším obľúbeným „Smrťom“, ktorý zobrazuje myšlienku Memento Mori. K tejto myšlienke sa ľudia uchyľovali ako k určitému zadosťučineniu, keď boli súčasťou niečoho, čo nemohli ovplyvniť – že dôjde na všetkých a nikto nie je vyššie či nižšie, či bohatý, či chudobný. Najlepšie to zobrazuje posledný záber z klipu. Kde ste nahrávali? Interiér pôsobí ako sklad a exteriér je nejaká lúka pri lese. Kde sa všetko nahrávalo?
Matúš: Zábery pre klip vznikali v pracovnej hale, ktorú nám zapožičal jeden známy jedného známeho (smiech). Dej sa odohrával na rúbanisku. Viac informácii bohužiaľ podať nesmiem. Čo sa týka nahrávania, priestor nám opäť poskytol kamarát. Ale najdôležitejšiu robotu na tom odviedol už spomínaný Ľubomír Mazák, ktorý nás nahrával, mixoval a mastroval. Povedal by som, že sme si navzájom padli do ucha a už teraz sa tešíme na ďalšie nahrávanie. Myslíte, že má zmysel točiť klipy v dnešnej dobe? Za akým účelom ste vy natočili ten svoj?
Matúš: Dnes je to trochu nutnosť. Ťažko osloviť ľudí na koncertoch, keď neodlepia oči od obrazoviek. Ďalšia vec je, že sa dá viacej umelecky vyhrať aj s vizuálnou estetickou stránkou a zaujať človeka, ktorý nemá až taký cit pre hudbu či text. Hudba rozpráva svoj osobitý príbeh, tak isto aj text a v klipe sa dá tomu všetkému dodať ešte väčší rozmer. Ľudia sú dnes pomerne dosť nároční, a preto môže byť obtiažne zaujať poslucháča či diváka. My dúfame, že sme ľudí zaujali. Klip sme točili aj za účelom splniť si jeden z kapelných snov – a že ich teda je… (smiech). Ďalej ako rozbiehajúca sa kapela v novej formácii potrebujeme dobrý propagačný materiál a myslím, že to sme dosiahli. A určite nie menej dôležitá vec je, že sme mohli zo seba dať von kus nás samých v podobe takejto pesničky s pekným klipom.
Autor: Luboš Polák
Původně zveřejněno na HLUKOSKOP