Právě vydáváte svým způsobem netradiční nahrávku „Everflowing Past“. Můžeš tohle EP blíž představit?
EP je vo svojej finálnej podobe akousi vizitkou CASTAWAY. S aktuálnym zvukom predstavuje v podstate celú našu doterajšiu hudobnú púť, od prapočiatkov až po dnešok. Ako správna vizitka najviac informácií poskytne ľuďom, ktorí o nás zatiaľ vôbec nepočuli, ale pevne verím, že obsahuje zopár prekvapení a lahôdok aj pre fanúšikov, ktorí nás počas ostatných 15 rokov aktívne sledujú. To bol napokon aj náš pôvodný cieľ.
Jak covid ovlivnil nahrávání a samotný vznik EP? Pociťovali jste nějaká omezení nebo se tahle nahrávka dá brát jako ideální způsob využití momentální situace?
Môžeme úprimne priznať, že bez covidu a predovšetkým obmedzení, ktoré priniesol, by toto EP nikdy nevzniklo. Základná myšlienka za jeho vznikom totiž bola, aby sme ostali nejakým spôsobom zaneprázdnení a súčasne v kontakte s našimi poslucháčmi. Samozrejme, mohli sme v tichosti skladať a pracovať na ďalšom plnohodnotnom albume, to by ale nespĺňalo to druhé kritérium, teda komunikáciu s fanúšikmi. Hoci naša hudba nemusí vždy tak pôsobiť, vo svojej podstate sme veční optimisti. Pôvodne sme preto dúfali, že celá táto situácia bude do roka minulosťou a rozhodli sa pre menšiu porciu hudby, ktorú sme ale určite chceli stihnúť vydať skôr, ako sa skončia koncertné obmedzenia. To sa nám aj napriek menšiemu sklzu (žiaľ) podarilo. Lockdown nám v každom prípade dýchal na krk už od začiatku. Na nahrávanie sme si zvolili rakúske štúdio a pamätám si, že do poslednej hodiny sme tŕpli, či sa do Rakúska vôbec bude dať vycestovať a hlavne sa odtiaľ vrátiť bez nútenej karantény.
Jak probíhal výběr skladeb na aktuální EP, co rozhodovalo o jejich zařazení?
Pravdu povediac, náš úplne pôvodný zámer, ešte pred tým, ako sa v marci 2020 začalo všetko zatvárať, bolo nahrať jednu novú skladbu, aby sme nebudili dojem, že po „Before We Drown“ sme sa uložili do opätovnej hibernácie, a tiež z dôvodu vyskúšať si pred ďalším dlhohrajúcim albumom nové nahrávacie miesta a postupy. Voľba padla na skladbu „Fait Accompli“, teda vec pochádzajúcu ešte z obdobia kapely DEAD-POETS-SOCIETY, ktorá bola zo spätného pohľadu evolučným predstupňom CASTAWAY. K dvadsiatemu výročiu vzniku skladby sme sa ju preto rozhodli oprášiť a plnohodnotne nahrať. Mayo potom prišiel s tým, že má hotovú čerstvú skladbu, ktorá sa ale ku CASTAWAY dosť nehodí. Zhodli sme sa na tom, že práve preto by mohla fungovať ako „B strana“ singlu, čím zároveň zvýšime našu skromnejšiu zásobu vyslovene rýchlych vecí pre potreby živého hrania. Vznikla tak „U.N.I.“, ktorá vďaka svojej chytľavosti nakoniec dostala prednosť ako prvý singel. Roky sme zároveň chceli obliecť do nového zvukového kabáta niektoré kúsky z nášho debutu, ktoré hrávame naživo doteraz, a práve toto bola príležitosť sa do toho pustiť. Pribudla nám tak „This-Integration“ a vznikol nápad na EP. Odtiaľ bol už len krôčik k tomu, zaradiť tam aj dve ďalšie skladby, ktoré sme svojho času zverejnili na youtube v odlišných verziách, než sú na albumoch. Týmto spôsobom sme sa dostali k tomu, že prostredníctvom tohto EP predstavíme celú našu doterajšiu diskografiu. Na záver, keď už sme mali názov „Everflowing Past“, nás tento titul inšpiroval k tvorbe symfonického retrospektívneho bonusu, ktorý celé EP uzatvára.
Vaše skladby jsou zjevně velice tvárné. Jak jste si užili jejich přepracovávání, a je nějaká šance, že dojde někdy v budoucnu i na další písně?
O tom, že „This-Integration“ by potrebovala trochu upratať a zmodernizovať sme sa interne naozaj rozprávali už strašne dlho. Nakoniec sa nám v podstate šťastnou náhodou podarilo nájsť pôvodné stopy z nahrávania debutu, a tak tomu už nič nebránilo. Osobne ma výsledok tohto „oprášenia“ veľmi teší a vôbec nevylučujem, že ešte na niečo z prvého albume dôjde. Dokonca si myslím, že „Over the Drowning Water“ má celkovo stále svoje čaro a nový zvuk by mu len prospel. Uvidíme, či sa pri príležitosti nejakého výročia dostaneme k remixu celého albumu, samozrejme to bude záležať aj od toho, či po tom bude nejaký dopyt. Takisto mám tajný sen vydať raz druhý album „Choices & Patterns“ na vinyle. Ak by k tomu niekedy došlo, rovnako by tomu mohla predchádzať menšia zvuková aktualizácia, podobná, akú podstúpila skladba „Counting the Stones“.
Nakolik je novinková skladba „U.N.I.“ reprezentativní pro příští tvorbu a směřování CASTAWAY?
Ako som už naznačil, „U.N.I.“ sme vyslovene nahrali ako vybočenie z nášho štandardu. Na druhej strane, štandardom CASTAWAY je štýlový eklektizmus v tom najlepšom zmysle. Od začiatku sme sa chceli vyhnúť obmedzeniu sa na jeden konkrétny žáner a zrejme aj z toho dôvodu sme si od niektorých vyslúžili „prog-metalovú“ nálepku. Podľa môjho názoru to nie je v našom prípade úplne presné, ale chápem tomu tak, že ak ľudia nevedia niečo presne zadefinovať, povedia, že je to „prog“. Čo je teda reprezentatívne pre ďalšie smerovanie CASTAWAY ukáže až čas. Nesmelo v tejto súvislosti prezradím, že v rámci vízie nového albumu sa pohrávam s nápadmi na skladby, z ktorých je jedna možno až kabaretná a druhá vyslovene thrash metalová. Samozrejme, ak to budeme chcieť realizovať, treba tomu dať príslušný rámec a koncept, aby to neskončilo ako so psíkom a mačičkou.
V době, kdy v důsledku bezpečnostní situace a politických rozhodnutí se bezprostřední komunikace mezi lidmi musela značně omezit. „U.N.I.“, byť v jiné rovině, se zabývá otázkou komunikace. Co bylo hlavní inspirací ke vzniku této písně?
Ak si správne spomínam, Mayo mal pôvodné demo nahraté bez konkrétneho textu, iba s pracovným názvom „Universe“. Keďže radi pracujeme s viacerými významovými vrstvami, pokračovali sme vo vesmírnej téme, ale tak, aby zahŕňala aj elementárnu osobnú rovinu. Pátrať po pôvode a zmysle života vo vesmíre a komunikovať s inými civilizáciami môže byť síce fajn, ale nie je minimálne rovnako konštruktívne venovať sa komunikácii aj medzi ľuďmi na Zemi? Určite nás pri tom ovplyvnila aj aktuálna situácia, pri ktorej sa jednou z obetí stala aj medziľudská komunikácia. Tá samozrejme utrpela nielen preto, že niektoré veci si je ťažké povedať cez obrazovku, ale, na druhej strane, určite aj v dôsledku ponorkovej choroby medzi ľuďmi zavretými celé mesiace doslova medzi štyrmi stenami. Samozrejme, z tejto roviny pochádza aj slovná hračka „U.N.I. - You and I“.
Jak došlo ke spolupráci s Devonem Gravesem? Měli jste možnost spolupracovat s ním osobně nebo se váš kontakt s ním odehrával v on-line rovině?
Možno nie každý vie, že Devon žije už asi dvadsať rokov v Rakúsku, neďaleko českých hraníc pri Linzi. Zhodou okolností som s ním robil rozhovor týkajúci sa posledného albumu PSYCHOTIC WALTZ a okrem iného mi prezradil, že je hrdý na svoje domáce štúdio, v ktorom by chcel viac nahrávať aj iné kapely. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že u neho strávime jednu sobotu, počas ktorej sme nahrali bicie a nejaké základné gitary pre „Fait Accompli“ a „U.N.I.“. Úprimne som bol celkom zvedavý, ako to bude prebiehať, Devon je autentická legenda, ktorá mala kedysi dávno povesť rebela a trochu „podivína“. Každopádne tá spolupráca bola veľmi príjemná a všetko išlo hladko. Vtipné je, že pôvodne sme sa Devona pýtali, čo si myslí o tom, že by ten spevácky part spieval iný spevák známy z Ayreon, a síce Eric Clayton (ex SAVIOUR MACHINE), ktorý je Devonov veľmi blízky priateľ. Bolo nám vysvetlené, že Eric je autentický technický antitalent, takže ak ho chceme mať na EP, najjednoduchšie je ísť za ním do Nemecka, kde momentálne pôsobí. Finančne aj kvôli pandémii sme to samozrejme vyhodnotili ako nerealizovateľné, a tak sme Devonovi neskôr napísali, že dobre teda, môžeš to zaspievať aj ty. (smích)
Na desce se objevil i Matúš Hanus, který CASTAWAY spoluzakládal a před vydáním minulého alba „Before We Drown“, z kapely odešel. Co bylo vlastně důvodem jeho odchodu a nezlákalo ho aktuální nahrávání k návratu do kapely?
Matúš v podstate odišiel už po vydaní „Choices & Patterns“. Jednoducho sa mu postupne „minuli batérie“, zároveň si založil rodinu, prirodzene prišli úplne iné priority. Jedným z dôvodov je možno aj to, že Matúš investoval veľmi veľa času a energie do prípravy „Choices & Patterns“, čo je nahrávka, na ktorú sme stále veľmi hrdí, ale ktorá v dobe svojho vydania príliš nezarezonovala, paradoxne ju ľudia akoby objavujú až teraz, s odstupom niekoľkých rokov. Podľa mňa si aj preto vtedy položil legitímnu otázku, či chce niečo také podstupovať ešte raz. Čo sa týka jeho návratu, dvere má jednoznačne stále otvorené, ale pravdu povediac, v súčasnosti možno ani nepoznám zaneprázdnenejšieho človeka a tiež je už asi hudobne trochu inde. Ale nikdy nehovor nikdy. Skladateľ ako Matúš sa skôr či neskôr jednoducho musí vrátiť k tvorbe hudby a či už to bude v rámci alebo mimo CASTAWAY, bude mi cťou, ak mu v tom budem môcť akokoľvek pomôcť. V každom prípade, sme radi, že obaja naši bývalí členovia, Matúš aj basák Yogi, prispeli svojou trochou k vzniku nového EP a dokonca keď sme im navrhli účasť v trochu netradičnom videu U.N.I., bez váhania súhlasili.
V době, kdy někteří vaši kolegové rezignují na vydávání fyzických nosičů, vy vydáváte desku nejprve ve fyzické podobě a to navíc s informačně velmi bohatým bookletem. Jak vidíš budoucnost fyzických nosičů, je pro tebe jako muzikanta i jako fanouška důležité mít v ruce hmatatelný výsledek svojí práce?
Ako som už povedal, toto EP vzniklo najmä preto, aby sme nestratili kontakt s fanúšikmi. Akýkoľvek sociálny, pracovný či kultúrny život sa za posledný rok nekompromisne presunul na internet, svet ešte viac „zdigitalizoval“, preto sme sa rozhodli, že chceme, aby toto EP bolo skutočné, hmatateľné, jednoducho aby nejakým spôsobom nahradilo podanie si ruky na koncertoch. Rovnaké je to aj s bookletom. Obsahuje nielen texty, ale aj nejaké informácie o EP navyše, ktoré ľuďom nemôžeme povedať priamo. Ďalším dôvodom určite je, že my sami sme zberatelia fyzických nosičov. Osobne som už dávnejšie prepadol vinylom, ktoré majú tú výhodu, že texty vo vinylovom formáte ešte stále dokážem prečítať bez okuliarov. (smích) V poslednej dobe ale začal moju starú zbierku CD prevetrávať môj štvorročný syn, čo postupne spôsobuje, že sa k tomuto formátu vraciam aj ja. Máš úplnú pravdu aj v tom, že ten hmatateľný výsledok sám o sebe je pre mňa osobne dôležitý. Hyperinflácia digitálnej hudby sa neustále zrýchľuje a životnosť akejkoľvek novej informácie je z tohto hľadiska čoraz kratšia. Zober si už len video na youtube. Je to niečo, čomu venuješ často niekoľko týždňov, možno aj mesiacov, ale ak zverejnenie videa výrazne finančne nepotlačíš, záujem oň žije maximálne niekoľko dní. Internet je pre mňa ako bezodná studňa, kde sa drvivá väčšina hudby nadobro stratí. Aj preto dúfam, že revival fyzických nosičov nie je iba módna vlna, ale niečo, čo má svoj zmysel a preto pretrvá.
Na svých stránkách jste oznámili, že první padesátka příznivců od vás dostane nové EP jen za cenu poštovného. S jakým ohlasem se setkal tento vstřícný krok k vašim fanouškům?
Dalo by sa povedať, že taký úspešný „predpredaj“ sme ešte nezažili. (smích) V každom prípade, veľa ľudí píše s tým, že CD chcú, ale chcú za neho aj zaplatiť, aby nás podporili, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. Nechcem tým ale určite odrádzať tých, ktorí by mali záujem o CD zdarma, berte to jednoducho ako dar od kapely. V lisovni nám vyrobili zopár kusov nad plán, takže tú hranicu 50 CD môžeme trochu prekročiť, ak by mal niekto záujem, nehanbite sa a určite píšte.
U CASTAWAY je obvyklé, že doba mezi vydáním řadových alb bývá velice dlouhá. Může mít současná kovidová pauza vliv na to, že nové album přijde dřív, než za pár let? Jak vlastně CASTAWAY tráví současné bezkoncertní období?
Hneď po vydaní „Before We Drown“ sme si povedali, že tentokrát nechceme nechať záujem o CASTAWAY vychladnúť a radi by sme na ten album nadviazali čo najskôr. Už dlhšie sa rozprávame o určitej predstave nového albumu, rozvíjame ju, posielame si nápady atď. Keď sa lepšie pozrieš na obal EP, hodiny na ňom ukazujú 3.30, čo chce odkázať na to, že sa nachádzame presne medzi 3 a 4 radovým albumom. Netrúfam si povedať presnejší termín, ale ak sa tie hodiny nemýlia, tak do roka a pol by sme to mali stihnúť, (smích)
Vývoj CASTAWAY je velice zajímavý. Myslím si, že jste snadno rozpoznatelná kapela, přesto všechny tři desky, které jste dosud vydali, jsou poměrně odlišné. Která z vašich desek je tobě nejbližší a proč?
Dúfam, že nebudem príliš domýšľavý, ak to zoberiem ako kompliment. Už skôr som spomenul, že od samého začiatku sa snažíme o určitú mieru eklektizmu, čiže nechceme sa uzatvoriť do jedného žánru, zároveň sa ale snažíme vytvoriť a zachovať si vlastný charakteristický výraz. Možno práve preto, že odstupy medzi našimi albumami sú pomerne dlhé, stále mám intenzívny a špecifický vzťah ku každému z nich. Prvý album pre mňa predstavuje čistú radosť a nadšenie z kapely, druhý vnímam ako intímne kreatívne dobrodružstvo a zároveň výpravu do vzdialenejších hudobných teritórií, no a ten tretí, „Before We Drown“, je stále čerstvý, to znamená album, ktorý asi každému hudobníkovi pripadá ako zatiaľ najvydarenejší. No a momentálne mám samozrejme veľkú a nefalšovanú radosť z EP. Napríklad už len fakt, že „Fait Accompli“ je skladba, na ktorej sme v zásade pracovali pred vyše dvadsiatimi rokmi, je pre mňa úprimne emotívny. Navyše dnes v nej spieva aj Devon Graves, ktorý bol pred tými dvadsiatimi rokmi jedným z mojich absolútnych idolov, Matúš na nej hrá jednu z najkrajších melodických liniek, akú podľa mňa kedy zložil, je to skvelý pocit. Možno som už starý, ale čisté zimomriavky mám aj zo záverečného nostalgického medley.
„Before We Drown“ bylo prvním albem, na kterém se autorsky podílela celá kapela. Co musí obsahovat skladba CASTAWAY, aby se ocitla na albu? Zůstanete i do budoucna u zapojení celé kapely do tvůrčího procesu?
Pevne verím, že áno, je to napokon aj dôvod, pre ktorý by príprava ďalšieho albumu nemusela tak dlho trvať. Momentálne sme do tvorby zapojení v rovnakej miere v podstate štyria autori, čo už je samo o sebe zárukou jednak rýchlejšieho tempa pri skladaní, jednak pestrosti materiálu. Každý z nás má pritom v sebe určitý kompas, ktorý mu ukazuje, odkiaľ a kam by mala skladba CASTAWAY viesť. Zároveň ale platí, že sa pred ničím neuzatvárame, nemáme stanovené žiadne pevné pravidlá. S basgitaristom Zoltim komunikujeme v angličtine a už sa medzi nami pomerne etablovalo sloveso „castify“. V tomto prípade to znamená nechať prejsť kostru novej skladby rukami celej kapely, pričom je takmer isté, že vo finále bude znieť ako CASTAWAY. Doslova čarovný prútik má z tohto hľadiska v rukách gitarista Peťo. Zvuk CASTAWAY je výsledkom kolektívneho úsilia, ale z veľkej časti ho popri Mayovom hlase a skvelej rytmickej sekcii definujú práve Petrove prsty.
Je to už rok, co jste odehráli svůj poslední koncert. Dá se zvyknout na to, že nemůžeš vylézt na pódium, co ti nejvíc schází na tom, že nemůžeš hrát živě svoji muziku?
Nechcem sa sťažovať, je strašne veľa hudobníkov, ktorí tým boli zasiahnutí o mnoho viac ako ja, a zrejme aj tí by ti povedali, že sa dejú aj horšie veci. Ale samozrejme mi to chýba, a to z oboch strán, teda aj státie na pódiu, aj státie pod ním ako divák. Navyše veľmi ma mrzí, že po vydaní albumu „Before We Drown“ sme k nemu stihli zahrať asi tri koncerty, pričom s množstvom konkrétnych plánov na vystúpenia na Slovensku, v Čechách, Švajčiarsku a Nemecku sme sa museli rozlúčiť. Ako som už ale povedal, nie sme v tom ani zďaleka sami. „Everflowing Past“ je z určitého hľadiska vlastne aj reklama na stále „nový“ album „Before We Drown“, ktorý nemôžeme podporovať koncertne.
Odráží se nějakým způsobem současná situace na zájmu fanoušků o vaši kapelu, ať v duchu nějaké silnější podpory z jejich strany nebo naopak ve smyslu určité apatie a jejich nezájmu o hudbu? A jaká je tvoje představa o tom, jak silný bude hlad po živé hudbě, až skončí bezpečnostní opatření?
V undergrounde je pomerne ťažké čokoľvek účinne odkomunikovať či predať inak ako priamo na koncerte, feedback na dianie okolo kapely je určite silnejší, ak sa aktívne hráva. Ak by mi inak pred rokom niekto povedal, ako to bude vyzerať dnes, asi by som reagoval, že len dramatizuje a chce byť zaujímavý. Preto sa k niektorým prognózam o tom, že k „normálu“ sa nevrátime skôr ako v roku 2024 radšej nevyjadrím a iba v kútiku duše dúfam, že sa mýlia. Netuším, čo nás čaká po skončení opatrení, pravdou je, že v posledných rokoch bol, aspoň tu v Bratislave, viditeľný určitý úpadok záujmu o koncerty. Možno sa to po tejto pandémii zmení k lepšiemu, možno to bude naopak ešte citeľnejšie, hlavné je, aby sa už niečo začalo diať. Veľmi ďakujeme všetkým fanúšikom, ktorí sa o nás či iné domáce kapely stále zaujímajú. Môžeme si síce nahovárať, že to robíme predovšetkým pre seba, a čiastočne je to určite aj pravda, bez Vás fanúšikov by to ale bol o dosť smutnejší koníček.
Facebook CASTAWAY
Původně zveřejněno na METAL FOREVER & METAL MAN