Bratislavští CATASTROFY jsou přesně tím typem kapely, na kterém je již na první pohled jasné, že se zase tak vážně nebere, i když instrumentálně na to setsakra má. Nové album „Zbojnícky tanec“ je parádní thrash metalovou střelou, kterou obzvláštňují využité folklórní prvky, typické pro Slovensko. CATASTROFY rostou a je to znát. Před nedávnem nakoukli do našich klubů, začátkem června otevírali bratislavskou zastávku amerických TESTAMENT. Hovoří vokalista Boris.
V květnu jste spolu s RADIATION objeli pár štací v Česku, jaké to bylo?
Toto bol náš najdlhší výjazd a dopadol asi najlepšie zo všetkých našich viacdenných výletov. Nie je to žiadne megaturné, ale doteraz sme chodili len na dvojdňové koncerty cez víkend, sem-tam na trojdňové. Takže skúška ohňom dopadla perfektne, lebo aj v stredu a štvrtok dorazil slušný počet ľudí. Navyše sme ani raz nehrali v klube, ale v skvote, na kúpalisku, v garáži a v krčme. Všetky väčšinou na okraji mesta, takže tam prišli len ľudia, ktorí tam naozaj chceli byť a podporiť underground.
Novinkové album „Zbojnícky tanec“ začíná intrem „Anciáša, zmráka sa!“. Je to z nějakého filmu, nebo jste to speciálně nahráli?
Všetko, čo na albume počuješ, všetky intrá a zvukové efekty sme vytvorili my a konkrétne v tomto hrám na fujaru ja. Chceli sme začať netradičným úvodom, niečím, s čím sa u thrash kapiel moc často nestretneš a zároveň naladiť na ľudovú zbojnícku tematiku. Pokojne sme ho mohli nazvať ,,Ticho pred búrkou“, ktorá vzápätí nastane, ale taký názov už pár kapiel použilo.
Asi nejvíc se mi líbí hned následující „Zbojníci Apokalypsy“, to je parádní thrash. Bylo jasné, že tahle skladba půjde za intro?
Jasné. Po čiernych mračnách, ktoré sa nazbierali na oblohe počas intra, musí zákonite prísť apokalypsa. Poriadny vetrisko, dážď, potopa, zemetrasenie... jednoducho všetky catastrofy sveta. A keďže štyria jazdci apokalypsy sú dávno vyplieskané klišé, u nás dorazia svet piati zbojníci. Keď už nič iné, aspoň je ich o jedného viac.
Pomineme, že další skladba se jmenuje „Sedlák“. Album dále sype ve vcelku seriózních mantinelech, pak ale přichází „Ančine cecky“ a člověk padá smíchy z křesla. Proč?
Práve preto, že to je sranda. Doteraz sme mali samé vážne songy, no my sme celkom ujebaná partička s primitívnym záchodovým humorom, tak prečo to neprepašovať aj do muziky? Samotný song pojednáva o frajerke zbojníka, ktorý sa celú zimu skrýva v horách v jaskyni, a keď po polroku konečne zíde do dediny, tak sa teší na jej pekné... oči.
Vidím obal alba „Zbojnícky tanec“, čtu názvy skladeb: „Zbojníci Apokalypsy“, „Kazimír“, „Bastardi společnosti“, „Krik a beznádej“. Na druhé straně tu je třeba právě „Ančine cecky“ či „Na detskej oslave“. Je to album koncepční nebo ne?
Zbojnícka linka v sebe nesie istú kontinuitu, kde sa dozvedáme, že vodcom Zbojníkov apokalypsy je najväčší zbojník na svete Kazimír, ktorý má svoju frajerku Anču s parádnymi prednosťami a keď nie je čo rabovať, družina zablúdi aj na detskú oslavu, kde vypukne krik a beznádej. Tieto songy sa striedajú so songami ,,nezbojníckych“, alebo serióznejších tém, ktoré sa nás týkajú osobne. Takže nie, album nie je koncepčné v tom pravom slova zmysle, ale nesie si svojskú náladu. Nazvime ten album ako tanečný soundtrack každého zbojníka.
I předchozí EP „Tento stát sa musí zničiť!“ zdobila malůvka zbojníka. Fascinují Vás tito lidoví mstitelé?
Jasné, pretože máme zbojníckych potomkov priamo v kapele. Miesiželezo Mifo sa volá priezviskom Stehlík. Po svojom pra-pra-pra-pra-pra-pra-pra-pradedovi žijúcom v lesoch Oravy. Bol členom zbojníckej družiny a jeho úlohou bolo dávať pri rabovačkách pozor na to, či nejdú pandúri (doboví policajti). Keď náhodou hrozilo nebezpečenstvo, zapískal ako ten vták – stehlík a to bol signál pre zvyšok družiny, aby sa zdekovali. Nemohol predsa začať hulákať na plné hrdlo: ,,Pozóóór, fízli!“, tak sa takto elegantne vynašiel. Jeho skutočné meno bolo iné, toto bola iba prezývka v družine, ale po odchode do zbojníckeho dôchodku mu toto meno ostalo a ďalej ho používali i jeho potomkovia, až do dnešnýh dní.
A teď mi ještě vysvětlete, že „Tento stát sa musí zničiť“?
Keď si decko, vôbec ťa nezaujíma systém. Lenže neskôr sa snažíš nájsť si uplatnenie a beháš z úradu do úradu, kde narážaš na neochotu a nezmyselnú byrokraciu, začneš si všímať okolie a vidíš ako to vlastne nefunguje v žiadnej sfére od politiky, školstva, zdravotníctva až po bežné zamestnania tipu vrátnik, smetiar, autobusár. Všade neochota, korupcia a zlodejina. Začne ti byť z toho do grcania a prvé čo ti napadne, keď si uvedomíš jak moc prehnité to je, že to celé treba vyhodiť do luftu a začať stavať odznova. Myslím, že u vás (a nie len u vás) to cítite veľmi podobne.
Sestava: Hrdlorez Boris – zpěv, Mastiflinta Beňo – kytara, Kostilam Roman– bicí, Miesiželezo Mifo – baskytara, Hrajruka Jano – kytara
Diskografie:
2010 – Deep Rotten Nation (EP)
2013 – Tento štát sa musí zničiť! (EP)
2015 – Zbojnícky tanec
Web:
http://bandzone.cz/catastrofy
https://www.facebook.com/catastrofy
https://catastrofy.bandcamp.com/