Nový album ste pomenovali „No Lives Matter“. Myslíš, že už nikomu na našich životoch nezáleží?
Skôr by som to upresnil, že nám samotným na našich vlastných životoch nezáleží. Správame sa, ako keby sme hrali hru na playstation, veď mám ďalší život. Nie, nemáš. Na druhú stranu mnoho ľudí žije život, kde si neuvedomujú, že čas, ktorý im je vytvorený, aby strávili na tejto zemi, môžu využit aj tak, aby po nich niečo zostalo a nie potopa a nič.
Nahrávka obsahuje 21 krátkych skladieb. Stále veríš, že „v jednoduchosti je krása, teda grindocore“?To je prazáklad grindcore. Krátke, úderné skladby. To čo z toho už robia ostatné kapely, ako moderný grindcore, podľa mňa nie je už grindcore. Veľakrát sa tam už stráca ten pôvodný význam tohto štýlu a to je agresivita s protestom! Album ste nahrali v novom štúdiu. Čo je to zač? Myslíte, že ste dosiahli nový zvuk?
Nie je to nove štúdio, je to štúdio nášho gitaristu Libora a doteraz fungovalo ako mobilné štúdio a až teraz už je z neho klasické štúdio v jeho dome. Volá sa Vomitor Sound a točíme tam odkedy sme v novej zostave s Mirom. Na ten fakt, že tam točíme všetko, sme nemali ani raz rovnaký zvuk a to je fajn, že to štúdio nemá ten klasický rukopis, ale vieš tam vytvoriť vždy niečo nové. Preto ten pocit zo zvuku na novom cd. Navyše už tu počuť dve gitary, takže aj to sa odrazilo na výslednom zvuku. Album obsahuje skladbu „Prince Hoax“, kde je odkaz jasný – dať facku konšpirátorom a antivakcérom. Myslíš, že má vôbec zmysel presviedčať týchto ľudÍ? Mne to príde, že sú zaslepení svojou pravdou ako náboženskí fanatici.
Nemá zmysel ich presviedčať, len sa na nich smiať. Poznáš porekadlo – „ľudia so zmyslom pre humor dokážu všetko a tí, čo ho nemajú, sú schopní všetkého“ – platí v týchto časoch až bolestne. Som ťažko sklamaný aj z ľudí, ktorých poznám z kapiel, že aký postoj zaujali k celému corona šialenstvu. Momentálne som sám pozitívny a myslím si, že som to prekonal, ale tie bolesti neprajem nikomu. Ešte stále nemám čuch a ani chuť a to je fakt brutal pocit. Pár ľudí z okolia sú na prístrojoch a bojujú o život a v tom ti príde kokot a povie, to nič nie je, dajte si rúška dole, lebo mňa to obmedzuje. A pritom sa zradikalizovali, len keď im zakázali koncerty a festivaly. Pieseň „False Friends“ je vnorená až do old school goregrindu. Máš v láske tento subžáner?
To je náš starý song, ktorý už raz vyšiel v roku 2000 na split 7″ep s AGATHOCLES a teraz sme ho znova nahrali. Ja milujem old school gore grind, ako to robili REGURGITATE, DEAD INFECTION a pravdaže prvé dva albumy CARCASS sú proste bibliou! Celkovo je album dosť bohatý na subžánre grindu – cez punk, fastcore, klasický grind, crust až po goregrind. Bolo cieľom vytvoriť pestrý album?
To je moja jediná požiadavka vždy, aby to bolo pestré. Grindcore je univerzálny štýl, kde vieš hrať death, crust, fast, d-beat, doom, sludge, industrial a stále budeš grindcore. Keď si pustíš pionierov grindcore ako napr. EXIT 13, OLD LADY DRIVER, tak pochopíš. Každý z nás počúva niečo iné. Libor je zameraný na technické veci, Ondro je experimentátor, Miro je multi-univerzálny bubeník, on miluje muziku aká je a je to jedno, čo to je za štýl a ja som na tom podobne. No a potom to pomiešame a vždy z toho vylezie grindcore. Album je opäť po celý čas dravý, svižný a nadupaný. Nemáš pocit, že s vekom chceš spomaliť? Ako veľa hudobníkov a prejdú z grindu do sludge vôd? Či fuck off spomalenie?
Bol by som idiot, kebyže začnem hrať pomaly, keď mám v kapele bubeníka ako Miro. ABORTION je a bude vždy grindcore. CD verzia vyšla pod hlavičkou českého vydavateľa Bizzare Leprous Prod.. Prečo práve pod týmto vydavateľstvom?
S vydavateľom sa poznáme už strašne dlho a vždy sme si vraveli, že raz by chceli vydať náš album u neho, len nikdy to neklaplo, lebo ich edičný plán je na rok a pol dopredu už zajednaný a keď už majú voľno, tak zase my nie. Teraz sa to nejak zázrakom zbehlo dokopy a klaplo. A keby aj neklaplo, vyjde to inde, alebo si to vydáme sami. Píšete, že vo februári vyjde aj LP. Kto si to zobral na starosť?
Posledné tri tituly už riešim ja. Preto som obnovil značku Bonesawer Records a robím to tak, že sa dohodne spolupráca s labelmi z celého sveta a každý si zoberie toľko kusov, koľko vie reálne predať, čo je vždy cca asi tak 50 kusov na label. To je reálne číslo, ktoré vie každý malý label predať. Teraz to budú firmičky z Čiech, Poľska, Maďarska, Španielska, Ruska a pravdaže môj zo Slovenska. Takto sa mi to páči oveľa viac, ako keby to mal mať jeden label. Takto je to viac D. I. Y. a máš o všetkom prehľad. Obal albumu tvorí fotka cintorínu s priemyselnými komínmi v pozadí. Je to tvoja fotka? Kde je to miesto? Čo ste chceli touto fotkou povedať?
Okolo toho miesta chodím každé ráno a ten pohľad ma vždy fascinuje. Fotil som to ja a myslím si, že k názvu sa hodí náramne a vystihuje to celé – na životoch nezáleží. To je vražedná kombinácia vo svete tvrdej muziky – cintorín a atómová elektráreň. Na albume sa nachádza aj znovu nahratá pieseň „Bombs on Nitra“. Prečo ste ju znovu umiestnili na nový album?
To chcel náš bubeník Miro, vraj to chce mať poriadne nahraté s poriadnym zvukom. Je to viac menej aj historická skladba, lebo je prvá, ktorá bola nahratá v rodnej reči.
Autor: Lukáš Polák
Původně zveřejněno na HLUKOSKOP