Ono sa to začalo už dávnejšie, doma som skladal skladby pre kapely, v ktorých som pôsobil, no nie všetky nápady boli kapelami „odobrené“, tak šli do môjho pomyselného šuflíka. A kedže teraz sme v období pandémie a sme doma, tak bol čas tieto nápady z toho šuflíka vytiahnuť a oprášiť. PASCOODA, čiže akási potvora. Prečo práve takýto názov?
Sú dva dôvody, prvý je, že v každom z nás sa skrýva nejaká potvora, zlo a lenivosť pomáhať tam, kde by sa malo…a po druhé, v skladbách sa chcem venovať veciam, ktoré možno spoločnosť považuje za tabu, ako napríklad v piesni "Circles" – depresia, úzkosť, samovražda, čiže pre niekoho tým, že o tom rozprávam cez muziku a texty, som takou paskudou, ktorá si nedá pokoj. Je to tvoj one-man projekt. Všetko si nahrávaš sám?
Už dlho sme zatvorení doma, takže som sa začal venovať viac cvičeniu na nástroje, ako basa, gitara a bicie, plus spev, takže sa snažím nahrať si to tak, ako to mám kompozične v hlave, a nie som rozpoltená osobnosť, čiže o tom, ako skladba bude vyzerať, sa nemám s kým pohádať, ale možno sa to zmení. Chceš aby to bol stále iba „tvoj“ projekt, alebo plánuješ z toho mať regulérnu kapelu?
Rozhodol som sa to tentokrát spraviť opačne ako sa to robí v kapelách: najprv vytvoriť songy, nahrať ich, vypustiť ich na svetlo sveta a ak by mali pozitívne ohlasy, a ľudia by možno chceli vidieť živú show, osloviť hudobníkov, nacvičiť to a zahrať live. Z tvojej hudby najviac cítim ALICE IN CHAINS. Bolo to cieľom? Čo sa ti najviac páči na grungevej hudbe?
AIC je jedna z mojich obľúbených kapiel, ako aj celá Seattle scéna, kapely ako PEARL JAM, SOUNDGARDEN a podobne. Áno, ALICE IN CHAINS robia hudbu, ktorú mám veľmi rád kvôli spevom, hudbe, nápadom a melanchólii, ktorú v tvorbe majú. Celkovo je grunge o feelingu, či už hudbou alebo textami, a to sa mi páči či už ako hudobníkovi alebo ako poslucháčovi, grungeove skladby mi neprídu prvoplánové. Samozrejme, keďže môj hudobný záber je celkom široký, snažím sa kombinovať a hrať sa s rôznymi štýlmi. Prvá skladba s názvom „Circles“ je na jednu stranu melancholická, nikam sa neponáhľajúca a zároveň skrýva v sebe melodický, až chytľavý refrén. Budú sa aj ostatné skladby unášať v tomto štýle?
Dá sa povedať, že áno, budú v podobnom štýle, ale nechcem, aby boli rovnaké, ako keď po vypočutí máš pocit, že si 45 minút počúval tú istú pieseň. Jedna pieseň je vonku, máš tých piesní viacej? Môžeme sa blízkej dobe tešiť na EP alebo album?
Piesní je určite viacej, časť je už v predprodukcii, časť zatiaľ v mojej hlave. Ešte sa uvidí, či sa skladby budú vydávať všetky ako single, alebo si nejake tie kúsky ponechám na EP alebo album. Každopádne určite v tvorbe nepoľavím a budem aj naďalej postupne zdieľať svoje pocity a videnie sveta cez ďalšie kúsky.
Autor Lukáš Polák
Původně zveřejněno na HLUKOSKOP