Půl roku příprav, rok nahrávání a půl roku postprodukce, to je charakteristika vašeho nového alba „Jeden život nestačí“. Čím to, že se jeho porodní fáze takhle natáhla? Které z těchto období bylo pro Tebe neobtížnější? Keď sme začínali na tomto albume pracovať, neplánovali sme práce natiahnuť až tak takú dlhú dobu. Protipandemické opatrenia nám nedovolili koncertovať, a tak sme nechceli tento čas len tak presedieť doma. Rozhodli sme sa, že ho venujeme nahrávaniu. Nechceli sme vydať len nejakú „rýchlo pečenú“ nahrávku. Mali sme čas nechať piesne odležať a zasa sa k nim s odstupom času vrátiť. Vtedy sme vždy našli opäť niečo, čo by sa dalo ešte zlepšiť. Pre mňa osobne bola najhoršou časťou samotná finalizácia. Niekoľko mesiacov sme všetko dôkladne počúvali sekundu po sekunde a hľadali každú drobnosť, ktorá by mohla mať vplyv na kvalitu. Bolo to pre mňa naozaj nekonečné. „Jeden život nestačí“ vznikalo ve vašem vlastním studiu. Je výsledný zvuk takový, jaký jste chtěli dosáhnout už ve chvíli, kdy jste se pustili do nahrávání, nebo jste se k němu dopracovali postupným experimentováním a objevováním nových možností?
Už na začiatku sme mali predstavu ako by to malo znieť. Ale za ten čas sa nám podarilo zo zvuku vydupať naozaj naše maximum. Mnoho vecí sme docielili práve experimentmi, niekde sme zas išli na istotu. Nedržali sme sa pravidiel, a preto sme mohli viac skúšať. Len na zvuku gitár sme strávili približne dva mesiace. Jak se vám osvědčil styl práce, při kterém máte všechno sami pod kontrolou, bez nějakého zásadnějšího pohledu zvenčí? Předpokládáš, že případná další deska bude vznikat stejným způsobem?
S chalanmi sme veľmi spokojní. Celé nahrávanie prebiehalo veľmi uvoľnene. Netlačil nás čas, nemuseli sme kalkulovať ceny za prenájom štúdia a tak ďalej. Preto sme mali oveľa viac možností. Stále sme však mali vedľa seba svojich priateľov a naše rodiny. Vždy sme si vedeli spraviť prieskum čo sa ľuďom páči a čo zas nie. Dávali sme na to veľmi veľký dôraz. Spolu s naším producentom Rasťom Gettom sme naozaj skvelý tím a momentálne nevidím dôvod, aby sme zmenili tento štýl práce. Takže áno, aj ďalšie nahrávky budú vznikať tak ako Jeden život nestačí. Deska zaujme už na první pohled poměrně výrazným obalem, jehož námět je poměrně originální. Jak se zrodil nápad nechat si vytvořit vlastní obraz? Jak intenzivně jste ovlivňovali jeho konečnou podobu?
Keď sme premýšľali nad obalom, pohrávali sme sa s myšlienkou dať aj vizuálu pridanú hodnotu. Nechceli sme, aby bol obal iba obyčajným potlačeným papierom s naším logom. Chceli sme vytvoriť album, ktorý nebude dávať zmysel iba hudobne, ale aj vizuálne. Vtedy sme spoznali výborného maliara menom Mário Dohňan, ktorý má svoje diela vystavené v galériách po celom svete. Tak sa to celé rozbehlo. Spoločne sme vybrali farby, ktoré charakterizujú nás a taktiež nálady, ktoré sú v piesňach. Finálnu verziu obrazu mal plne v rukách Mário a nám odovzdal hotové dielo. Bolo pre nás veľmi inšpirujúce spolupracovať s takýmto umelcom.
Jako host se na albu představil kytarista Rasťo Toman z kapely DESMOD. Jak došlo k téhle spolupráci, co musí splňovat muzikant, aby jej VOLUME měli chuť pozvat na své album?Od samotného začiatku sme chceli na album pozvať aj niekoho ďalšieho ale nevedeli sme sa rozhodnúť koho oslovíme. Pôvodne sme mali v pláne nahrať duet s výrazným spevákom, ale nakoniec sme sa rozhodli, že ani toto nebudeme tlačiť do zaužívaných koľají. S Rasťom sa už nejakú dobu poznáme. Volal som s ním ohľadom úplne inej veci, a vtedy mi napadlo, či by nemal záujem si s nami zahrať. Veľmi ho to potešilo a ihneď súhlasil. Nahrávanie bolo skvelé. Veľmi sme si to užili. Rasťo má v sebe veľké zapálenie pre hudbu, a to je práve to, čo nás k niektorým hudobníkom ťahá najviac. Věcí, které se u kapely změnily od tvorby minulé desky, je celá řada, kterou z nich považuješ za nejzásadnější pro konečnou podobu alba „Jeden život nestačí“?
Pre mňa je asi najzásadnejšia vec spolupráca s naším producentom a textárom Rasťom Gettom. Ten sa na piesne pozerá úplne inak ako ja. Pri predchádzajúcich albumoch som sa hudbe a textu venoval sám. Rasťo napísal skvelé texty a skvelé melodické linky. Myslím, že preto znie album tak ako znie. Ďalšia vec, ktorá album pozdvihla bol môj hlasový tréning, pri ktorom som sa naučil lepšie narábať s hlasom a samozrejme už spomínaný finálny zvuk. Tých vecí sa udialo naozaj mnoho. Niekedy to bola úplná drobnosť, niekedy bola tá zmena väčšia. Spolu to do seba krásne zapadlo a to je ten dôvod prečo výsledok znie tak, ako znie. Oproti vaší předchozí tvorbě je velký důraz kladen na kytary. Co způsobilo tuto změnu?
Rasťo sa naplno venoval textom a produkcii jednotlivých piesní a mne tak zostalo omnoho viac času na gitarové party. Vždy som miloval gitarovú hudbu a silné gitarové riffy. Pri ich písaní sme sa ale snažili, aby nebola gitara iba sprievodný nástroj, ale aby mala na albume rovnako nosnú časť. Zásadná zmena ale nastala až s príchodom nového gitaristu Miša Koštialika, ktorý to celé potiahol ešte o niekoľko tried vyššie. Mám veľké šťastie, že môžem spolupracovať s takými hudobníkmi. Je to naozaj skvelé. První singl „To, čo má prísť“, který jste představili společně s videoklipem, považuju za ideální pro prezentaci vaší aktuální formy i stylu. Byla volba této skladby pro představení desky jednoznačná nebo byly ve hře i jiné varianty?
Pôvodne sme plánovali ako pilotný singel vydať rovnomennú pieseň Jeden život nestačí. Potom sme dokončili pieseň To čo má prísť a úplne nás dostalo čo sa nám podarilo. Vtedy sme ihneď zistili, že pilotným singlom bude práve To čo má prísť. Vždy je ťažké vybrať prvý singel k albumu ale myslím, že tentokrát nám to vyšlo. Album vznikalo v poměrně specifickém a pro hudbu nepříliš radostném období, přesto z něj sálá velmi chytlavý optimismus. Je obtížné dostat na desku takovou radostnou lehkost, když vlastně ani nevíš, kdy a jak jí budeš moci představit svým fanouškům?
Máš pravdu. To obdobie bolo celkovo pre kultúru naozaj ťažké. My sme sa ale nenechali odradiť. Radosť z nových skladieb nám pomohla toto obdobie prekonať s úsmevom. Rozhodli sme sa žiť prítomnosťou a nerobiť si starosti s tým, čo bude. Stále sme zverejňovali videá z nahrávania, a tak sme zostali v kontakte s našimi fanúšikmi. Práve to, nám pomohlo udržať si optimizmus. Nemyslím si, že by komukoľvek pomohlo trápiť sa niečím, čo neovplyvní. Celé dva roky sme všetci žili iba týmto albumom a okolitý svet išiel až na vedľajšiu koľaj. Album zní moderně a současně, nicméně coby příznivec slovenské rockové scény devadesátých let jsem se při jeho poslechu poměrně intenzivně a s chutí vracel do vzpomínek k TEAMU, GRAVISU, či rockové podobě METALINDY. Máš nějaký bližší vztah k tehdejší slovenské rockové scéně?
Určite áno. Stále som veľký fanúšik kapely TEAM a neujde mi žiadny ich koncert v mojom okolí. Nehľadaj za tým ale nič cielené. Mňa ako autora ovplyvnilo mnoho kapiel nielen zo zahraničia, ale aj Slovenska. Osobne mám veľmi rád hudbu, ktorá vznikla od roku 1990 približne po rok 2010. Vždy som v tomto období našiel veľké množstvo inšpirácie a inak tomu nebolo ani teraz. Som veľmi rád, že sa nám s chalanmi podaril spraviť album, ktorý má korene v 90-tych rokoch, ale znie sviežo a moderne. Když bys měl charakterizovat desku „Jeden život nestačí“ a svůj aktuální vztah k ní, co pro tebe tahle deska znamená?
Tesne po vydaní som ten album naozaj neznášal (smiech). Dva roky som ho stále počúval dookola. Ale s odstupom času som naň veľmi hrdý. A tiež som veľmi hrdý na celú kapelu a celý tím okolo tohto albumu. Spoločnými silami sa nám podarilo niečo, na čo budem hrdý asi vždy. Prešli sme si mnohými situáciami a emóciami. Práve preto je to pre mňa pripomienka toho, že keď sa nevzdáš a máš v sebe odhodlanie, dokážeš čokoľvek.
Facebook VOLUME