Sedm let je dlouhá doba. Co bylo důvodem takové pauzy?Po vydaní „Privilege of Choice“ sa nám trošku rozutekali životy. Začali sme študovať na vysokých školách, niektorí sa sťahovali z Košíc do Česka. K tomu sa pridalo to, že sme si neboli istí, akým smerom a spôsobom chceme, aby BLACK LIGHT pokračoval. Keď sme zistili, že nám hudba chýba, napísali sme EP „Firestealer“. EP dopadlo tak, ako sme chceli, a vrátilo nám vietor do plachiet. Začali sme písať „As the Ember Dies“, a keďže nás netlačil žiaden deadline ani žiadne vydavateľstvo, dali sme si záležať, aby hudba, texty, produkcia a artworky boli presne v takej podobe, ako chceme, a aby sme na finálny výsledok mohli byť hrdí. A to trvalo príšerne dlho. Témata jako psychické poruchy, klimatická krize nebo první slovenský teroristický útok – to není zrovna lehká nálož…
To rozhodne nie, avšak bol to cieľ. Umenie vždy bolo a bude o emócií a ja som do textov chcel pretaviť tie svoje. Z časti preto, aby som ich zo seba dostal, z časti preto, aby som ich preniesol na niekoho, kto si ich vypočuje alebo prečíta. Všetky témy sa týkajú niečoho, čo ovplyvňuje moje vnímanie sveta, a túto platformu som využil, aby som svoj pohľad a svoje pocity vykričal von. Nechcel som písať bezduché texty o schádzaní sa v krčme pri pive. Aj keď chápem, že majú svoje publikum, a rešpektujem to, nie je to nič pre mňa. Skladby obsahují mix thrashe a deathu, ale i blackové vokály a další žánrové přesahy.
Nikdy sme sa nechceli striktne limitovať na jeden žáner. Aj keď základ našej hudby vždy bol a vždy bude v thrashi, hľadali sme možnosti, ako ho čo najviac ozvláštniť a osviežiť tak, aby sme zároveň zachovali súvislosť albumu. Preto sme zostali v najbližších žánroch metalu a hardcoru a snažili sa ich zakomponovať spôsobom, aby neboli rušivé a výsledkom bol stále thrashmetalový album.
Facebook BLACK LIGHT