MORNA: Hudbu bez kontrastov si nevieme predstaviť

K ich tvorbe budú priťahovaní predovšetkým záujemcovia o kvalitný hudobný príbeh. Morna z Novej Dubnice neplní škatuľku stereotypných postupov, namiesto toho sa snaží prichádzať s novými nápadmi a prirodzeným vývojom. Ich snahu ocenila aj odborná porota, ktorá im na tohtoročnom Radio_Head Awards udelila ocenenie v žánrovej kategórii Hard & Heavy za ich druhú nahrávku Nuisance. Na otázky odpovedal bubeník Kubo Filip.

Váš debutový album A Tale of Woe získal veľkú pozornosť, a možno ešte väčšiu v zahraničí, no na Slovensku ste dokázali priviesť mnoho metalových poslucháčov k náročnejšej hudbe. Mali ste takú ambíciu, keď ste zakladali kapelu?

Rozhodne nie. Keď sme zakladali kapelu, naše ambície mali skôr charakter vytvorenia niečoho zmysluplného, čo bude predovšetkým zdrojom zábavy a snáď aj nejakého osobného, hudobného rozvoja. Nespomínam si, že by sme do toho išli so slovami „Poďme robiť tú najnáročnejšiu hudbu, ako to len ide“. Ak sa nám darí poslucháčov privádzať k náročnejšej hudbe, sme len radi. To, že robíme náročnejšiu hudbu – ak to tak sami nazývate – je len výsledkom vlastnej túžby po rozvoji a po posune vpred.

Na druhej nahrávke Nuisance ste si dali ešte viac záležať na kombinácií gitarových riffov a následne vytvorených štruktúrach, všetko znie ešte vyspelejšie aj po zvukovej, aj po formovej stránke. V tomto sa ukazuje akási paralela, ktorú vám chcú mnohí publicisti prisúdiť, s Opeth. V čom ste si podobný, v čom zase úplne rozdielny?

Paralela s Opeth v tom, že náš druhý album znie vyspelejšie ako predchádzajúci, eventuálne ako demo Succubus,  je podľa mňa nezmysel. On je to predsa prirodzený posun a vývin nás hudobníkov a hráčov. Za počudovanie by, naopak, podľa môjho názoru stálo, ak by sme sa nikam neposunuli a tieto dve nahrávky by zneli v zásade rovnako. Našim cieľom bolo, aby Nuisance znel lepšie, vyspelejšie, zrelšie. A myslíme si, že sa nám to v rámci našich možností podarilo. Nasledujúci album bude opäť iný, v každom smere. Pokiaľ hovoríme o prechode medzi žánrami, v tom prípade sa nás také niečo netýka. My sa predsa stále žánrovo kategorizujeme ako progresívny death metal. Dokonca by som povedal, že Nuisance je ním ešte omnoho viac, ako A Tale of Woe. Nuž, a ak by som mal nejako okomentovať vývin švédskych Opeth, nepochybne by som vyjadril vysokú mieru pochopenia. Naopak, pochopenie vôbec nenachádzam pri kapelách, ktoré tvoria a produkujú dvadsať tridsať rokov rovnakú hudbu. Myslím si, že hudobník by mal disponovať pomerne vysokou mierou invencie, aby sa posúval stále niekam inam. Ak toho výsledkom má byť zmena hudobného žánru od death metalu k jazzu, ja som za.

V nových skladbách ste chceli poslucháčovi priniesť aj väčšiu kontrastnosť. Stane sa teda vašou charakteristickou črtou?

Hudbu bez kontrastov si snáď už ani neviem predstaviť. A bol by som veľmi rád, ak by sme aj my v budúcnosti robili hudbu plnú kontrastov. Myslím, že už dnes je jednou z čŕt tvorby Morny.

Album vznikol počas deviatich mesiacov. Prečo taká dlhá doba, keď žijeme v časoch, že všetko sa dá zjednodušiť a skrátiť?

Pravdepodobne preto, pretože sme sa do všetkého – už po niekoľký krát – pustili sami. Neboli sme v štúdiu a veci sme robili svojpomocne, v menších ,ale nemenej dôležitých spoluprácach s našimi najbližšími, ochotnými priateľmi a známymi. Každopádne, bolo to veru o chlp. Ku koncu termínu, ktorý sme fixne stanovili asi dva mesiace vopred, nastával miestami už trochu chaos. Robo dokonca poslednú noc pred deadlinom pre odovzdanie zvukového materiálu firme, ktorá vyrábala nosiče, vôbec nespal, pretože dorábal ešte posledné nevyhnutnosti a robil export. Ale nakoniec sa to všetko podarilo.

Už s A Tale of Woe ste získali nomináciu na ocenenie Radio_Head Awards, a víťazstvo ste premenili až / už na druhý pokus. Čo podľa vás zavážilo, čím si myslíte, že ste odbornú porotu presvedčili? A kam sa posunulo vaše hudobné myslenie za tie dva roky?

Sme nesmierne vďační za cenu RHA! Myslím si, že zavážilo predovšetkým to, že sme do tohto albumu vložili množstvo energie a robili sme všetko preto, aby mal hodnotu. Aby boli ľudia radi, že aj na Slovensku dokáže vzniknúť niečo, čo stojí za serióznu pozornosť. Takisto to, že od začiatku sme boli cieľavedomí, vedeli sme, čo chceme, a to sa nám podarilo aj dosiahnuť. Myslím si, že toto sú veci, ktoré je v tom nejakým záhadným spôsobom cítiť. A možno aj preto, že robíme hudbu originálne...?

Na novej doske sa objavuje aj viac inštrumentálnych pasáží. Je to teda cesta, ktorou sa budete v budúcnosti uberať?

Som presvedčený, že v rámci budúcnosti Morny sa nedá vôbec nič vylúčiť. Je celkom možné, že nasledujúce albumy budú založené na inštrumentalite, alebo prinajmenšom inštrumentalita bude jedna z hlavných prvkov. Nakoniec – opäť – už dnes je tomu tak, no nie?

Vznik: 2010
Miesto: Nová Dubnica
Štýl: progressive-death detal
Zaujímavosť: Kapela si album Nuisance, za ktorý získala ocenenie Radio_Head Awards, nahrávala sama, trvalo jej to deväť mesiacov, čo vysvetľuje tým, že si dávala záležať na každom detaile.
Diskografie: A Tale of Woe (2013); Nuisance (2015)
Zostava: Robert Ruman jr. – gitara, spev, Michal Vlkovič - gitara, Tomáš Cvečka - basgitara a Kubo Filip - bicie nástroje

Autor rozhovoru: Daniel Hevier ml.